kategórie:
Názov: Hory a vody Vihorlatu
Dňa: 24.06.2016 - 26.06.2016
Účastníci: Makovica, Laco
Hostia:

IMG_20160624_211756202_TOP.jpgsocialistická unimobunka P1260159.JPGveterány na Medvedej hore P1260160.JPGunimobunka vynovená P1260170.JPGúzkokoľajka v Rem. Hámroch P1260172.JPGdaj prednosť v jazde roháčici P1260179.JPGnad Potašňou
P1260182.JPGMalé morské oko P1260192.JPGžubrienky P1260193.JPGčo keby sme uvarili polievočku? P1260206.JPGaj takto vyzerá náš cyklochodník IMG_20160625_103246071_HDR.jpgktorá z nás je krajšia? P1260212.JPGLaco neplač, určite tu bajky nájdeme
P1260228.JPGMalý Sninský kameň P1260235.JPGstrieborné bukové mušky P1260244.JPGVeľký Sninský kameň P1260259.JPGcestou na sedlo Rozdiel P1260272.JPGŠírava z Vihorlatu P1260283.JPGna Vihorlate
P1260289.JPGnaši hostitelia na Poľane pod Vihorlatom P1260291.JPG15 km dhá cesta nadol P1260295.JPGumyjeme nožičky P1260308.JPGJánsky ohníček na Vinnom P1260314.JPGvýhľad od krížovej cesty nad Kalužou P1260322.JPGcesta sa odparuje po daždi
P1260331.JPGBeňatiná - konečne P1260343.JPGStretnutie s Adamom - 3.7. štartuje 1000miles P1260345.JPGBeňatinská veľryba P1260355.JPGpohľad zhora P1260375.JPGopäť veterány v Sobranciach P1260388.JPGcestou na Senné
P1260395.JPGprechod ponad kanál IMG_20160626_154348098_HDR.jpgodpočinok na veži.... IMG_20160626_160536838.jpg.... a pod vežou

Popis akcie: 

I keď je počasie skôr na ležanie pri vode, my sa vydávame k vode a okolo vody bicyklovať. Ubytovanie na Vinnom zlyhalo, tak Makovica vybaví nejaké unimobunky na Kaluži. Akcia michalovských turistov sa pre slabú účasť zrušila, tak opäť vo vlastnej réžii.

Z vlaku vystupujeme v piatok večer o 20.11 a tetuška nás čaká asi o 12 km ďalej aj s kľúčami. Aj v hlbokej tme vidieť Lacovo zdesenie a zhrozenie a...skrátka on socik nezažil, takže ho to vyviedlo z miery. Keby on vedel, že toto bol luxus, ktorý si nemohol dovoliť každý - v unimobunke máme 3 postele, ministôl, ministoličky, minikuchynku, minikúpelňu s minizávesom na sprche...ale je tu relatívne čisto a teta nám dala aj rýchkovarnú konvicu - asi vyzeráme dostatočne dôveryhodne. Ešte sa ideme prebehnúúť na bikoch a Medvediu horu. Majú tam zraz veteránov (tých áut) tk si ich pekne môžeme poobzerať.

V ryku diskoték a repeťáckych hitov z krčiem naokolo sa znažíme zaspať.Ráno vstávame veeeľmi skoro, lebo už o 6.30 sme na biku - a to prosím už meškáme. Rezkým tempom prechádzame okolo Šravy cez Jovsu, do Poruby pod Bihorlatom. Skratkou po panelke prechádzame na cestu do Remetských Hámrov. Tak a sme tu - odtiaľto už len hore. V obchode kupujeme Radler vo fľaši - to bude naša vrcholová prémia a pokračujeme smerom Morské oko. Na Potašni ale odbočujeme na cyklotrasu na vyššom poschodí nad dolinou. Je pekná, ale ...nudná. Jediné, čo sa mení, je polomer zákrut a kvalita povrchu. Tak teda vítame zmenu - po žltej sa vydávame nahor k Malému morskému oku.

Pomaly sa z neho stáva Malá morská mláka plná žubrienok. Napadlo nás, že tak načrieť do vody a rovno môžeme variť žubrienkovú polievku....brr  Pokračujeme po žltej ďalej. Je to statočná strmina, teda tlačenica a prenášačka cez skaly a stromy nás neminie. Konečne sme na červenej a je to terén teda nie veľmi na biky. Tak balansujeme na úzkom chodníku nad vysokým zrázom pomedzi korene a skaly až prichádzame na Tri table. Pózovanie pri skale, ktorá má z každej strany vytesanú inú ženskú tvár, nájdenie vhodného úkrytu pre biky a už aj cupitáme polhodinku ku Sninskému kameň - najprv ten malý s menším výhľadom, ale zato úžasnými čerstvo dozretými čučoriedkami. Makovica sa samozrejme hneĎ pasie a Laco ich s nadhľadom ignoruje.... Z druhého kameňa máme aj typický pohľad na Vihorlat (koťuha, oriťahuje nás) a na Morské oko. Cestou nadol stretávame bikerov a supertátošoch, tí to dávajú asi až k schodom na skalu. Chvíľka uvažovania, čo )dalej a rozhodujeme sa, že času máme ešte dosť, tak skúsime aj ten Vihorlat. Vraciame sa po žervenej, v opačnom smere sa po exponovanomchodníku ide akosi ľahšie. Tllačeniu sa ale nevyhneme ani red sedlom Rozhňdiel, ani za ním. Tam je le aspoň chodník dosť široký. Na Poľane pod Vihorlatom je ko vždy veselo. Partia 9 ľudí s 1 autom a 1 traktorom (vraj, do auta sme nevošli) sedí okolo ohna a ochutnáva bublajúci guľáš. Nechávame im v opatere biky a hor sa na vrchol. Na cestu nám dali fľašu minerálky, keďže ráve chladením piva zmútili celý prameň. Po návrate nás čaká tyická otázka: "Dace sebe guľaš, no ne?  Teraz dovareny a my šicke sme juž jedli a ešči ostalo". Ku guľášu chlieb, medzitým 1-2 poldeci a za guľášom marhuľový koláč. Keď sa pýtame, kde nájdeme nejaký otvorený obchod, lebo musíme na zajtra kúpiť pečivo, opäť  sa ozve líder skupiny. "Ta šak my vam dame chleba, my juž še najedli. A ešči i tote picovniky sebe vežce. A netreba vam obchod." Na záver nám ešte poradia krásnu lesnú cestu - 15 km dlhý zjazd do Jovsy. Odtiaľ je to už len kúsok na Kalužu. Dáme sprchu a po nej ideme na kofolu na Vinianske jaňzero pozrieť na zapálenie vatry. A tu stretávame Adama a Lengeho - svet je malý, tak si dohadujeme na zajtra stretko v Beňatinej. Kofola nič moc, vatra tiež, tak sa vraciame podľa rady domorodcov inou cestou - samozrejme zo skratky sa vykľula cesta naokolo ešte aj cez krížovú cestu v Kaluži.

V nedeľu sme dohodnutí s tetuškou na 7.00 - skôr veľmi nechcela prísť. Aj tak to stíhame len tak-tak. Nad vodou sú akési divné mraky, ale keď teta povie, že tu veru pršať nebude, veríme domorodcovi....prešli sme presne 560 metrov a začalo liať - našťastie  sa máme kde schovať a 3/4 hodiny čakáme, kým restane. Potom bikujeme v hmle vznikajúcej vyparovaním sa horúcej cesty. Za Porubou sa dostávame do nepoznaného terénu - cez Baškovce do Choňkoviec a odtiaľ už len hore a hore a hore.....na začiatku Podhoro%da doprava a statočou serpentínou na kopec a z necho dolu do Beňatinej. Tu dopĺňame vodu u dobrosrdečného domorodca a ďalej sa šplháme nahod, kde sa to podľa jeho slov určite oplatí. O chvíľu sme tam - je tu ozaj krásne...a boloby ešte krajšie, keby ľudia neboli svine ()inak sa to nedá napísať). Plechoviek, fliaš a ďalšieho odpadu by tu človek nazbieral na  vrecia. Dá sa tu krásne plávať, voda je napodiv teplá, veľryba na nás čumí zo skalnej steny a celý lomn sa dá pohodlne obísť po chodníčku a úžasnými výhľadmi. Je tu aj Adamova partia, tak poklecáme, dáme fotku a lúšime sa - oni odchádzajú skôr, my posedíme ešte do 12-tej. Parádny zjazd, nudná dlhá rovionka proti vetru do Sobraniec, nanuk z Lidlu, kofola, ktorej sme sa v jedinej krčne medočkali, opäť veteránske autíčka a rozhodnutie dňa - nejdeme po hlavnej ceste, dáme to cez Senné. V Blatných Revištiach je konečne otvorená krčma, takže kofola nás neminie. Na konci dediny odbočujeme na cyklotrasu, ktorá však pozná len šípky, po ceste žiadne maľované C-čka, takže kufrujeme a dostávame sa na pokosenú lúku. Je na nej ale plno tŕňov a bodliakov. Po hľadaní cesty predeme ešte jedným vysušeným močiarom a konečne ju máme. Prichádzame k prvej veži. Ďalšie divné rozhodnutie (asi z toho tepla) - poďme aj k tej druhej. Cesta na jar krásne upravená, je teraz zarastená metrovou trávou, tak sa plahočíme, ale nakoniec sme tu. Vylezieme na druhú vežu a doprajeme si temer polhodinku posedenia v tieni a vánku dojedajúc zásoby. Na konci dediny dopĺňame vodu a potom švihom na vlak. Makovica zisťuje, že ide na defekte, ale je prijateľný, sfukuje len pozvoľna. Tak dúfúkame a ide sa ďalej. Na stanicu v Michalovciach doletíme s 20 minútovým predstihom, takže máme čas ešte na jeden Radler.

Sme uvarení, zadky ubolené, ale stálo to za to.