kategórie:
Názov: Gombasek bikmo i pešo
Dňa: 21.07.2020
Účastníci: Makovica
Hostia:

P1700370.JPG P1700466.JPG

Popis akcie: 

Pred Gemerským expresom sa treba poobzerať, čo nás tam vlastne čaká. V Slavci rýchliky nestoja, tak treba kombinovať trojpresun - vlak-bike-pešo...a späť v obrátenom garde. Prvý vlak ide hriešne skoro o 5:23, tak radšej volím ten neskorší o 9:23, aj keď sa tým vystavujem riziku popoludňajších búrok.

Po pol jedenástej sadám v Rožňave na bike a po už známej ceste cez Brzotín sa mimo hlavnej cesty dostávam na miestnu asfaltku sama-jama okolo Slanej popod Brzotínske skalky. V jamách je samozrejme voda, veď stále prší a miestami až toľko, že aj autá vychádzajú na hrádzu a obchádzajú - tak vychádzam aj ja....

V Slavci si zasa všimnem kostol s peknou šindľovou strechoou. Kontrolujem pred stanicou smerovník a vydávam sa po žltej. Dážď burine prospieva, rozrastá sa ako divá a pomaly celkom skryla chodník, po ktorom treba ísť. Cez koľaje našťastie prichádzam na asfaltku vedúcu priamo ku jaskyni. Zastavujem sa pri ruinách Pavlínskeho kláštora - je tam krásne nové jazierko s malou travertínovou kaskádou a prekrásnou sochou draka tesne nad vodou. Vôbec tu toho plno pribudlo.

Pri jaskyni sa dohodnem s predavačom vstupeniek, že si pripnem o chatu bike a on mi dá naň trošku pozor. Tak teda pokojne odchádzam hľadať, kde že tá žltá vlastne pokračuje. Nájdem aj mapu náučného chodníka, ku ktorému patria pekné trojjazyčné otáčavé tabule, čo som videla cestou. Jeho dohľadanie nechávam na čas po návrate. Zapínam kontrolu času (teda zapisujem čas odchodu do notesa) a vyrážam pomalým tempom ca 2 km/hod. k Silickej ľadnici. Chodník je vyšmýkaný do klzka, prerastený žihľavou, burinou, zahádzaný haluzinou, ktorú osekávali pod elektrickým vedením, prerušený asi piatimi spadnutými stromami, ale postupne sa okolo horárne dostávam do pravého krasového raja. Odvšadiaľ trčia vápencové skaly a chodník je vlastne slalom pomedzi závrty...miestami veľmi mizerne značený. Ani sa nenazdám, prichádzam  zábradliu nad ľadnicou.

Dolu je pekelná zima. V tej horúčave sa nad dierou vznáša hustá hmla, ani sa nedajú skaly odfotiť. Trvalo mi to sem hodinku a štvrť. Ďalších 10-15 minút k Babskej diere - hovorili, vraj je to len taká diera, ale je to pekné a edukatívne, lebo priepasť je vlastne vo vnútri závrtu. Aj by som si posedela a najedla sa, ale obloha sa zaťahuje a búrka dudre čoraz bližšie a bližšie. Kuk na radary SHMU - rúti sa to priamo na nás ale zdá sa, že medzi dvoma okami búrok je medzierka - a presne tou medzierkou prešiel front ponad nás. Pod horárňou začína jemne popŕchať a keď už schádzam popod vedenie, nahadzujem pršiplášť. S príchodom k pokladni začína ten pravý letný.... ešte stihnem presunúť bike pod strechu a aj ja sa schovávam. Padá rovno, ako z polievacej konvy a hromy dunia iba z diaľky, takže to najhoršie nás obišlo. Pred treťou je po daždi, obloha je modrá a voda sa rýchlo odparuje z betónového chodníka. 

Balím a odchádzam. Od tabule náučného chodníka hľadám jeho pokračovanie. Čierna vyvieračka je priamo pod vchodom do jaskyne a potom treba odbočiť doprava (to som zistila až po asi 50 m jazdy po šmykľavých koreňoch doľava). Pretlačím bike okolo potoka, vliezam do stredovekého kameňolomu, aby som potom tlačila hore po schodoch temer späť k altánku, kde som bola skrytá pred dažďom. Odtiaľ vedie šotolinová cesta rovno k Bielej vyvieračke.

Cesta späť do Slavca je stále rovnako zarastená a teraz navyše aj poriadne mokrá. Mláky za Slavcom sú ešte väčšie a pri ochutnávaní mirabeliek zistím, že tie žlté praskajú a hnijú od dažďa a tie červené ešte nie sú zrelé - skrátka hody sa nekonajú a čas do odchodu vlaku si neskrátim obžerkami.

Cestou sa snažím zistiť, ktoerá je to tá Brzotínska skala, kam vedie zelená značka a kde je ten Brzotínsky hrad - ani v jednom prípade si nie som istá. Tak si radšej dám kofolu a pri jednom z 2 kaštieľov, ktoré sú jeden zdevastovanejší ako druhý, si posedím pod pomníkom padlých hrdinov. Na stanicu prichádzam pol hodinu pred odchodom vlaku, aby som sa vzápätí dozvedela, že vlak mešká 30 minút...ešteže mám so sebou krížovky. Presúvam sa z lavičky v tieni, kde ma aj tak obliezajú mravce, na slnko, aby mi bolo teplúčko.

Ten istý sprievodca, takže si bike sama zavesím, aj zvesím, keďže je to môj majetok a on s tým nechce nič mať, lebo ako si zavesím, tak bude visieť a keď sa niečo poškodí, bude to moja kapusta....to, že hák voľne veje na stene a nie je poriadne uchytený, nikoho netrápi.