kategórie:
Názov: Folkmárska skala a Turniská
Dňa: 02.03.2013
Účastníci: Makovica. Kika, Lacko. Kopro. Kappi, Mates
Hostia: Samo

P1260233.JPGnástup na začiatku Zlatníka P1260242.JPGoznačkované borovice - vie niekto, čo to znamená? P1260247.JPGv sedle začína vykukávať slniečko P1260255.JPGhusím pochodom zdolávame prevýšenie P1260261.JPGvýhľad odhentál až pohentál P1260263.JPGKopro driemka na slniečku
P1260269.JPGskalná ruža sa zobúdza P1260271.JPGTatry - v smere šípky P1260275.JPGKoprov zjazd po bruchu P1260284.JPGa spoločný príchod do sedla P1260289.JPGvýhľad na Slánske vrchy P1260295.JPGtadiaľto radšej nie
P1260299.JPGvelikám na trase - obvod vyše 3 metre P1260306.JPGty potvora jedna, ty sa nezlomíš? - zlomil sa P1260311.JPGTurniská P1260319.JPGna vyhliadke P1260339.JPGv skalnej bráne raji previsového lezenia P1260342.JPGa pod bránou na odchode
P1260359.JPGTurne (po východniarsky veče) nad nami P1260370.JPGzáver túry - guľovanie povolené P1260378.JPGdobrý skutok P1260380.JPGposedenie pred zafajčenou krčmou

Popis akcie: 

Aladin hlási len vysokú oblačnosť. Ráno je ale obloha sivastá a na stanici zbierka chalanov - to nie je možné, dnes na jednu babu (Kiku) pripadá 5!!! chalanov. Teeeda, to tu už dávno nebolo.

Vystupujeme na kempingu - na ceste je statočná vrstva ľadu a naokolo plno snehu. Cesta Zlatníkom je našťastie prejazdená...ale len chvíľku, to sme ale na začiatku nevedeli. Na 50-70 cm vrstve snehu je ale tuhá škrupina, ktorá nás poväčšine pekne drží, len občas sa jedna noha prepadne k Japoncom. Za drevoskládkou sa stúpanie zvyšuje. Naokolo stoja krásne borovice, popísané zaujímavými číslami - každá má svoje vlastné, akoby tu niekto robil inventúru. Odrazu sa sivá na oblohe trhá a objavuje sa krásne modré nebo - síce len po kúskoch, ale je tam. Na Zemičkách si dávame krátku pauzu - je tu strašný prieven, vietor je studený, tak tu dlho nevydržíme. Len čo sa vydáme smer diretisiima na Folkmársku, vchádzame do krásneho závetria - tiež nám to mohlo napadnúť, že priamo v sedle bude prievan najväčší.

Kráčame v stopách nejakého nášho predchodcu - ten to vzal ozaj diretissimou, nebabral sa so žiadnymi serpentímani od značky k značke....tak statočne fučíme, ale za polhodinku sme hore. Stretávame prvých dvoch turistov, Lacko ich dokonca pozná - svet je malý. Obloha je čím ďalej modrejšia a na obzore si  tróni Kráľovka - biela ako sneh a okrúhla ako peceň chleba a kúsok vpravo  v miernom závoji je hradba Tatier. Fúka jak najaté, Kopro si líha na alumatku do závetria a driemká na slniečku. ostatní sa kocháme výhľadmi odhentál až pohentál a skrývame sa pred vetrom za skalou, na ktorej sa na slniečku už prebúdzajú k životu skalné ruže. Cestu dolu svahom zdolávame zrýchleným spôsobom - poniekotí po zadku, ale väčšína štýlovo po bruchu slalomom pomedzi stromy. Len Kappi chráni kameru a musí cupitať po vlastných.

Krátka prestávka v sedle a už sa vydávame smer Turniská. Cesta je vyšliapaná len prvých asi 30 metrov, stopa potom odbočuje na lúku a pred nami sa otvára "pole neorané" - úvoz so strmou cestou a vyše polmetrom snehu. Samo ide dopredu, má paličky, teda rozkladá hmotnosť na 4 body (no, ak to špáratko vôbec o nejakej hmotnosti môže hovoriť), takže sa až tak nezabára. My ostatní cupitkáme opatrne našľapujúc za ním. V podstate sa nám darí, len z času na čas niekto zaujúka, keď nohou zapadne až po... Krátka zastávka na lúčke s posedom a už sa aj štveráme strmým svahom na hrebeň - to je asi najťažší úsek našej cesty. Ešte kúsok po hrebeni a už aj klesáme. Makovica ide vopred a ukazuje nám smer, kadiaľ vedie chodník. My to potom dáme opäť po bruchách alebo super skokmi do závejov.Sme pri skalách. Obliezame vežičky s najväčšou opatrnosťou, všade je plno snehu. Púšťame nadol snehové gule a dúfame, že dolu budú z nich polotovary na snehuliaka - ale naopak, na namrznutom povrchu sa rozbíjajú na kúsky. Chvíľku obdivujeme lezecké cesty vyskobované v bráne pod skalou a už sa aj vydávame späť do civilizácie. Cestou do Kojšova ešte vytlačíme jedno zapadnuté auto a už sú tu prvé domy Kojšova. Obzeráme si pekné zelené bytovky, keď nám odrazu niekto zúrivo máva spoza záclony a na balkón vybieha naša Tinka. Tak sa pekne porozprávame ako Romeo s Júliou - spod balkóna na balkón - a pokračujeme ďalej, smer krčma. Kappi má v topánkach kúpalisko a Lacko-Hasky (všimnite si nové meno, odteraz používať prosím - a kto neviete prečo, pozrite sa mu do očí) umiera od smädu. V krčme sa dá dym krájať, tak pekne ostávame na terase. Dáme čaj, Koprove salonky, Kappi vyžmýka ponožky a tesne po 3. sa vydávame na ďalšiu vychádzku smer Veľký Folkmar - lepšie sa hýbať ako mrznúť na zastávke. 

Samo má strach, že to nestíhame, tak trošku kopneme do vrtule a nakoniec ešte polhodinu sedíme v zastávke - ideálne miesto a čas na slovný futbal....ani nezbadáme, a autobus je tu a Kopro pri hre v autobuse zabudne na to, že mu má byť na zákrutách zle. Samovi ide hlava puknúť od rozmýšľania, vraj na 4 hodiny spánku príliš IQ-hra...no čo, veď my sme predsa iqáči.

Záznam trasy nájdete tu:

http://www.cykloserver.cz/f/5414168797/

 

Súvisiace články
Obrázok používateľa šaňo.a

My sme vám kývali

ručičkami zhora... A škrupina na snehu bola pre niekoho dostatočne tvrdá a pre niekoho nie. Skúste tipnúť...

Golgota pod Kojšovkou

Obrázok používateľa Anonym

k fotke č.2-takto označný

k fotke č.2-takto označný strom je evidovaný na lesnom úrade, ako rodičovsko-výberový strom.
Za rodičovské – výberové stromy sa uznávajú fenotypovo najkvalitnejšie jedince, ktorých kvalita, rast,
odolnosť alebo iné dôležité vlastnosti sú výrazne lepšie
v porovnaní s inými stromami toho istého druhu a veku
na rovnakom stanovišti.