kategórie:
Názov: Folkmárska skala trochu inak - na biku po neznámych cestách
Dňa: 11.09.2016
Účastníci: Makovica s Tronom v pätách
Hostia:

P1390021.JPGzobúdzajúca sa Jahodná P1390031.JPGkrižovatka ciest nad Jahodnou P1390036.JPGhlboké lesy podo mnou P1390038.JPGaj toto je moja cesta P1390043.JPGcesta sa rozširuje.... P1390044.JPG...skládky sa spevňujú - lesy padnú
P1390048.JPGproti obzoru P1390053.JPGnáznak civilizácie-žltá značka P1390055.JPGa guľa na Kojšovke P1390059.JPGbuk s rúčkou P1390061.JPGaj toto je moja cesta P1390064.JPGlastovičky sa vyhrievajú na streche
P1390071.JPGešte kúsok na Zemičky P1390074.JPGprvý KUK na skalu P1390079.JPGležiace stromy na Zemičkách P1390086.JPGa som hore - kojšov podo mnou P1390087.JPGpohľad Kurtavá skala P1390103.JPGstudnička nad chatou Zuzana
P1390109.JPGpod chatou P1390111.JPGzačína nová cesta P1390122.JPGskutočná betónka P1390114.JPGdomček s kamerou P1390123.JPGtoto je Šivec

Popis akcie: 

Tronisti vymysleli, dali na net krásnu trasu - len čo, keď oni sú takí rýchli a štartujú neskoro a majú veľa čerpacích prestávok....tak mi napadlo, že pôjdem po ich trase trochu skôr, veď oni ma dobehnú....

Tak teda o 7.30 sadám na môjho tátoša na amfiku a jediný asfalt, ktorý nadlho budem mať pod kolesami, je cesta k Račiemu potoku. Ako končia garáže, nadlho končí asfalt. Cestou na Bankov mi ide oproti jeden biker a potom na dlho-dlho nič - len stany na lúčkach nad Bankovom svedčia o tom, že sa tu občas pohybuje človek. Pred deviatou som na Jahodnej - opäť nikde nikto. O chvíľu ale prifučí mladý biker, len preletí okolo a už aj mizne hore kopcom. Doteraz som trasu poznala, tu začína Terra Incognitta. Musím veľmi pozorne sledovať navigáciu. Najprv kúsok po modrej smer Opátka, ale potom sa nad Potokmi odpájam a idem doľava do ticha lesa a neznáma. Sem-tam sa naskytajú výhľady, potešiteľné, že na hlboké údalia porastené hustým lesom.  Lesná cesta sa zrazu rozširuje, povrch je upravený, na otvorených miestach kopy štrku-neklamný dôkaz, že sa budú spevňovať skládky, na ktorých čoskoro skončia okolostojace stromy - tak tam rýchlo choďte - oplatí sa, je tam krásne, ale len dočasu. Závan civilizácie mi prináša asi 300 m dlhý prechod po žltej pri Železnom vrchu a pohľad na guľu na Kojšovke. Vzápätí som ale opäť na neznačenej ceste.

Trasa na mape odbočuje len tak voľne do lesa. To som teda zvedavá, ako pôjdem ďalej. V skutočnosti je tu ale nová lesná cesta, ktorá ma privádza až na širokú spevnenú cestu vysypanú nepríjemným kamením. Schádzam do Opátky. Vychádzam z lesa a zrazu cítim, ako je horúco. Tronisti ma stále ešte nedobehli...žeby zmenili program? Pozorujem lastovičky - neuveriteľne smiešne sa priliepajú telíčkami k rozhorúčenej streche kostola a naberajú teplo. Mne sa ho ale naberať nechce, potím sa dosť aj bez neho. Tak si len dočerpám vodu a pokračujem ďalej. 

Trasa divne odbočuje na podmočenú zarastenú, nepoužívanú cestu a prudko stúpa nad domy. Potom paralelne s cestou pokračujem až nad dolinu Zlámaného potoka. Ani som si nevšimla, ako som postupne nabrala výšku, uvedomujem si to až keď vidím, ako prudko ku mne stúpa cesta z doliny. Už sa aj teším na lepšiu cestu, lebo som zablatená a dopŕhlená dostatočne, ale zbytočne sa teším - kým sa s cestou z doliny spojím, je z nej rovnako nekvalitná zvážnica. Leziem hore ako slimáčik až vyleziem vyššie ako je sedlo Zemičky, takže nakoniec ešte klesám. Musím priznať, že keby som tadiaľ mala prejsť ešte raz a bez navigácie, nemám šancu trafiť. Zemičky=tankodrom. Pol metra hlboké koľaje po lesnej technike v práve schnúcom bahne, ledva prejdem k smerovníku. Je to smutný pohľad, niet tu prečo sedieť, Tronisti stále nikde, tak to hádam stihnem aj na skalu, kým ma dobehnú. K pamätníku je to v pohode, ďalej už fučím a neskôr aj tlačím. Tesne pod výjazdom na lúku (to som náhodou práve v sedle)  stretávam troch chalanov - konečne turisti v tejto samote. Tesne pred jednou som hore. Robím si pohodlie, užívam si výhľad a odpočívam - Tronisti stále nikde. Keď som si oddýchla, už sa aj najedla, vypila všetku vodu, zjedla ovocie a ručička hodín sa posunula na dvojku, povedala som si, že už viac nečakám. Pobalím, záverečné foto a odchádzam. V tom najvúčšom klesaní sa zrazu proti mne vyhrnú 3 bikeri. Letia hore kopcom, len tak fučia a za nimi sa prihrnie ďalších vari 5 mocných chlapov na bikoch. Takže sme sa aspoň videli. Len si zakričíme, že ma možno dobehnú a ideme každý svojim smerom. Späť na Zemičky, potom kúsok po zelenej a opäť odbočujem z bahna lesnej cesty na pevnejšiu lesnú cestu a skratkou sa dostávam k chate Zuzana. Padá mi sánka a neverím vlstným očiam - pri chate končí nová cesta na šírku 2 áut - kúsok valcovaná vápencová drva, kúsok betón - normálne cesta liata z betónu. Nesmiem zabudnúť na prameň - nad chatou  asi 50 m je krásne upravený nový kňdomček - doplnila som vodu, napila sa a vyplašila asi 4 lane - dnes už asi tretíkrát. Trasa pokračuje ďalej po tejto novej ceste. Na miestach s ďalekým výhľadom sú postavené domčeky na stračej nôžke a v každom z nich je kamera - aha, svitá mi, toto je jedna z ďalších tzv. protipožiarnych ciest.

Tak teda idem, doslova letím po nej a užíva si občasné výhľady. Keď vyjdem na otvorené lúky a  zazriem vrchol Šivca, zabudnem na to, že treba sledovať a identifikovať odbočku...a tak sa spamätám až na Folkmárskom sedle. Čo už, tak som zakufrovala. Schádzam na asfaltku a zletím k Ružínu spolu s autami. Po výdatnom neskorom obede v hoteli Sivec sa takto s plným bruchom pohnem ďalej. Stav kilometrov a natňchometri a stav preplnenia žalúdka spôsobujú, že volím najkratšiu trasu - po ceste rovno domov, kde ma už čaká Braňo s Peťkom, aby si vyzdvihli stan a varič na stanovačku v Rumunsku.