kategórie:
Názov: Cyklokorytnička a Salatín
Dňa: 11.06.2016 - 12.06.2016
Účastníci: Makovica, Peťa, Laco, Kopro
Hostia:

20160611_065039.jpgoježený Fofu P1250783.JPGzačiatok cyklokorytničky IMG_20160611_091858273.jpgMaky a Makovica P1250800.JPGzrekonštruovaný bunker P1250810.JPGvítajú nás chlebom a soľou P1250813.JPGa štamperlíkom
P1250820.JPGbývalá stanička na odbočke do Korytnice P1250835.JPGcestou na Donovaly P1250839.JPGv Mišútoch P1250857.JPGvýhľad z odpočinku nad Donovalmi P1250867.JPGCez osadu Buly 20160611_134036.jpgcestou na Kečku 1
P1250882.JPGcestou na Kečku 2 P1250898.JPGna Kečke P1250910.JPGsinglík do Hiadeľského sedla P1250912.JPGv sedle P1250916.JPGcestou do Karytnice P1250919.JPGa naše nové pehy
P1250927.JPGv Korytnici - tá veselšia časť P1250931.JPGv Korytnici-tá smutnejšia časť P1250935.JPGv Korytnici - blýska sa na lepšie časy P1250946.JPGpod Fedorkou P1250961.JPGkonečne v penzióne s vyhliadkou na hlavný hrebeň P1250970.JPGvečera Koprovej babky
P1250983.JPGv Ráztockej doline P1250993.JPGpod sedlom P1260020.JPGpri vrchlovom smerovníku, ktorý nie je na vrchole 20160612_105302.jpga pri vrcholovej knihe, ktorá je tam, kde má byť 20160612_111341.jpgza výhľadom až do neba 20160612_111806_Richtone(HDR).jpgstojí za to
P1260049.JPGžktohlav P1260060.JPGSalatínske bralá P1260068.JPGvykladáme biky nad Ľupčianskou dolinou

Popis akcie: 

Mala to byť vlaková rýchlovka a nakoniec z toho bola krásna autová dvojdňovka. Braňo požičal nosič a čierny Fofu sa oježil a okolesoval 4 bicyklami. Vyrážame v sobotu ráno s miernym oneskorením, ktoré nám presne chýba na štarte.

Pelotónu už vidíme len chrbty, ale stratiť sa nie je kde. Laco a Makovica idú o cyklotrase železničky a Peťa s Koprom odvážajú auto do L. Lúžnej, ubytujú nás a prídu do L. Osady. Trasa ide po asfaltočke pomedzi lúky, domy a popri potoku Revúca. V Biekom Potoku ochutnáme klasické liptovské občerstvenie - pareničku a korbáčiky - a pokračujeme ďalej. Odivujeme zákutia riečky, z rekonštruovaného bunkra na nás strieľajú zo skutočného samopalu. V Lipt. Lúžnej nás vítajú chlebom a soľou, slaným koláčom so slaninou a frťankom niečoho silne hnedého a silne alkoholického. Prichádzajú Peťa s Koprom a vyrážame tesne pred pelotónom. Povrch novej časti cyklotrasy tvorí uvalcovaný jemný snehobiely vápencový piesok...zišiel by sa fatbike. Pri bývalej stanici Korýtka, ako železničku kedysi volali, sa oddeľujeme a pokračujeme po zelenej cyklotrase lesným stúpaním do osady Mišúty nad Donovalmi. Ešte zjazdík a sme pri infocentre. Mierne mrholí, tak sa skrývame pod strieškou mosta a dumeme, čo ďalej. Makovica navrhuje dokončiť zelený okruh cez Hiadeľské sedlo, a tak sa aj stane. Lepšie sme si asi vybrať nemohli. Prestáva pršať, oblačosť je vysoká a nebráni výhľadom doďaleka. Cez Buly ďalej po červenej na Kečku (šliapeme, tlačíme, nosíme cez skalky, opäť šliapeme, až sme hore). Z Kečky parádny zjazd horskými lúkami pod Kozí kameň a potom príjemný nenáročný singlík do Hiadeľského sedla. 

Začína opäť popŕchať, tak hneď otáčame kolesá smer Korytnica. Tam je oslava v plnom prúde, vyspevuje Jadranka a aj mnohí potúžení účastníci. Chceme si kúpiť lístok na gúľáš, ale slečna nám hovorí, že lístky už nie sú....a guľáš je preto zadarmo do vyprázdnenia kotla....oplatí sa niekedy chodiť neskoro.

Ešte nemáme dosť, preto ideme dalej po Koprom a Peťou vybratej trase - naspäť hore kúpeľmi okolo obnovených prameňov Jozef a Žofia a odbočujeme doľava do sedla pod Fedorkou. Tu nás okrem krásnej panorámy prekvapí aj úžasné klesanie, o ktorom sme si ôvodne mysleli, že to bude stúpanie.... V doline Patočiny nás zastavujú kravky na ceste. Prechádzame pomedzi ne, ale s poriadnym rešpektom. Ešte stúpanie ku kaplnke a potom už len pekná cesta do dediny. Ubytovanie je krásne a v hodovaní pokračujeme z Koprovie chladničky, keďže babka opäť navarila viac, než dokážu zjesť.

Na nedeľu si dohodneme odchod o  8.00. Ako vždy, naberáme meškanie, ale nikomu to nevadí. Makovica šla napred, tak ju v doline pohodlne dobiehame. Vyše hodiny sa plahočíme Ráztockou dolinou až pod sedlo. Chceli by sme vyjsť až hore na sedlo, ale Makovica praští bike pod smrek, vraj po tom blate aj tak dolu na biku nezíde, tak to tam hore ani netlačí. Tak biky ukladáme asi 500 m pod sedlom a ďalej pokračujeme pešo - vyše 400 výškových metrov, teda cca 110 poschodí na asi 1,5 km dĺžky. Trvá nám to asi 50 minút a stojí nás to litre potu - búrka visí na vlásku a okolo sa prevaľuje tmavosivá mrakohmla. Keď vychádzame hore, vo výhľade nám bráni kosodrevina (chcelo by to asi metrový stupienok) a  hmla, ktorá nás obklopila. O to viac sa tešíme, keď chvíľkami vznikne v hmle okienko a vidíme Ružomberok. Malinô Brdo, Zvolen nad Donovalmi a na moment aj Vysoké Tatry. Vraciame sa k bikom. Práve sa pri nás pristavuje nejaký miestny exot, ktorý sa chystá ísť cez Salatín na biku do Ružomberku. Po našom šťavnatom popise výstupu sa rozhoduje nechať bike dolu. Cestu, po ktorej sme stúpali vyše hodiny, dávame dolu do dediny za 6 minút.

Krátka dohoda a vyliezame autíčkom na sedlo nad Ľupčianskou dolinou. Kopro sa obetuje a ostáva za volantom. My ostatní sadáme na biky a užívame si temer 15 km dlhý zjazd dolinou Ľupčianky až na okraj Partizánskej Ľupče. Tam nakladáme biky a  hor sa domov ešte s jednou zastávkou na neskorý obed v Mikuláši.

Malo liať a byť zima - lial sa, ale pot z našich čiel a zima veru ozaj nebola....vďaka rosničky.