Názov: | Cez Ostrvu |
Dňa: | 03.07.2016 |
Účastníci: | Makovica, Jerguš |
Hostia: |
Vydali sme sa len tak komorne vo dvojici, keď niektorí členovia uprednostnili prácu - Laco dobrovoľne a Eskimo nedobrovoľne. Kto by povedal, že sa z toho vykľuje taký intelektuálny výlet...nad našimi diskusiami od dejín angličtiny, etymológie slovenského jazyka až po avioniku mnohí okoloidúci asi mierne hlavou krútili.
Vlaky nemeškajú, tak 2 prestupy v pohode stíhame a na Popradskom plese začíname hneď pekne zostra. Našim tempom predbiehame jedu skupinku za druhou, až si uvedomíme, že načo sa plašíme - počasie je pekné a času je dosť. Na Popradskom plese krátka prestávka na lavičke pri vodníkovi, pohodlná prechádzka okolo plesa a už aj začíname stúpať. Značkárska schizofrénia hovorí, že na Ostrvu je to podľa mapy 1,20, podľa smerovníka 1,00 a podľa nás - veď uvidíme. Užívame si ľudoprázdny chodník (tatranský letný zázrak), kvetenu všetkých farieb, výhľady všetkými smermi. Jerguš prvý identifikuje Kôprovský štít a serpentíny vedúce do sedla. Spomíname na minuloročnú poslednú tatranskú túru.... Za necelú 1,5-hodinku sme hore. Fotka v sedle, odbočka na vrchol Ostrvej a krátky relax. Začínajú sa trúsiť prví ľudia - od Sliezskeho aj od Popradského plesa, ale je to tak akurát, aby sme vedeli, že tu nie sme celkom sami. Tibetské vlajočky vyznievajú v Tatrách trochu smiešne, ale musí sa uznať, že majú čosi do seba a vytvárajú zvláštnu atmosféru. Pokračujeme vcelku príjemným a miestami trochu nudným chodníkom smer Batizovské pleso. Naše oči začínajú zamestnávať mraky vytvárajúce sa nad vrcholkami Tatier a preliezajúce aj na našu stranu a najm,ä zvláštny chuchvalec oblakov kdesi nad Svitom, z ktorého sa zasčína ozývať temné dunenie. Onedlho k zvukovým efektom pribudnú aj svetelné a pozorujeme blesky ako rázne udierajú smerom kolmo k zemi. Našťastie mrak stojí, ani sa nehne. K nám sa dostáva len niekoľko závanov ostrého búrkového vetra. Pohodlne prichádzame k Batizovskému plesu. Vrcholky Končistej aj Batizovského štítu sú chvíľkami v oblakoch, ale to vôbec nenarušuje pohodu. Na Sliezskom dome je ľudí tak akurát - v bufete KHV (teda Klubu horských vodcov) nás obslúžia ihneď, trochu nám zabehne z ceny kofoly (1,80 za pollitrovec), ale žijeme len raz, tak si to užívame na terase v závetrí a v spoločnosti asi milióna neodbytných tatranských múch.
Pri smerovníku krátke rozhodovanie. Nechce sa nám prudko klesať do Polianky, času je dosť, tak pokračujeme po magistrále. Na jednom veľkom balvane uprostred chodníka si robíme filozofickú prestávku. Asi 20 minút sedíme a filozofujeme. Nikde ani človiečika len vyhliadky na Smokovec a na Kráľovu hoľu. Po modrej pod Slavkovským zbiehamer nasol a povinne čítame všetky tabule o Rainerovcoch, v rámci tréningu po anglicky. V kostolíku je práve svadba. Konečne je otvorený a na chvúľku môžeme nakuknúť dovnútra. Žiaľ, je tu veľa ľudí, čo sa chystajú na omšu,tak sa nedá fotiť. Hmm, svadba tu môže byť ozaj romantická....
V Poprade sedíme na peróne a začína pršať....tak toto nám vyšlo na minútu presne.....
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 4430x