Názov: | Bašta a Kysacký hrad |
Dňa: | 25.10.2014 |
Účastníci: | Makovica, Zuzka, Rasťo, Paťa, Kopro, Jerguš, Eva, Milan, Števko, Veronika, Maťo a Mišo |
Hostia: |
Akoby sme sa presne načasovali, dorazilo auto aj cestujúci z vláčika pred bránu na adrese Kysak č. 1 na chlp v rovnakom čase. Odkladáme v predsieni prebytočné veci a hneď sa vydávame na vychádzku po červenej smer bašta.
To by nebola Makovica, keby niečo nezmakovicovala, a tak pri cintoríme odbočujeme do lesa smer hrad. Jergušovi spolužiaci dostávajú do ruky mobil s navigáciou a môžu sledovať trasu. Netrafili sme celkom presne na cestu k hradu, tak trošku obchádzame, ale nakoniec sme tam. Kopro zapína hľadanie kešky a chlapci prehrabávajú lístie a odvaľujú kamene v bráne hradu, lebo tam to niekde je. Nakoniec im Kopro pomáha a naviguje ich presne do výklenku v starom múre, kde je keška schovaná. Odtiaľ už smerujeme nadol na starú červenú a po nej do sedielka a na Baštu. Obloha nad nami je olovenosivá, ale oblaky sú vysoko a vidíme, že od Slanských vrchov sa vyjasňuje. Pozorujeme pokojne orajúci traktor hlboko pod nami, ako kreslí krásne trojuholníky na zelenom poli a pomaly ich vyfarbuje oráčinou na hnedo. Kopro hľadá pozíciu ďalšej kešky, ale zisťuje, že bez horolezeckého vybavenia ju neodlovíme. Tak sa poberáme späť. medzitým sa vyjasnilo a kopce naokolo nadobúdajú prekrásne ostré kontúry. Pri horárni sa k nám pripája malá mačička. Je neodolateľne prítulná a najmä Rasťo sa s ňou hneď zbližuje viac, ako sa nám páči.... je ako vycvičený pes, kráča popri nohe, pomaly by človek skúsil, či aportuje.
V domčeku číslo 1 nás čaká dymiace ohnisko, ale domáci nás k nemu nepustia, najprv nás "trápia" kompletným obedom, šampusom a Jerušovou narodeninovou tortou. Po týchto obžerkách sa presúvame vonku a užívame si nádherné slniečko speedmintonom, loptami a indiacou. Samozrejme, košík končí v odkvapovej rúre na streche, tak k slovu prichádza ultradlhý vysúvací rebrík a chlapci sa potom presúvajú na ihrisko, kde je hra bezpečnejšia.
Rasťo je naprogramovaný na opekanie, a tak teda - plné brucho, či nie, opekáme, veď sme si doniesli plné batohy. Stíhame to akurát včas, lebo o piatej zachádza slnko a s ním prichádza poriadna zima.
Najprv odchádzajú Koprovci a Rasťovci autom a o siedmej večer chlapci s Makovicou vláčikom.
Možno povedať, že to bol turisticky, športovo a stravovaco veľmi výdatný deň...
Mapa trasy tu:
- Ak chcete pridať komentáre, tak sa musíte prihlásiť
- prečítané 8042x