kategórie:
Názov: 42. Sľubica
Dňa: 20.01.2018
Účastníci: Makovica, Laco, Duško, Janni, Ľubo, Ľudka, Jegruš, Eskimo
Hostia:

P1360398.JPG P1360409.JPG P1360439.JPG

Popis akcie: 

Vláčik z Košíc je plný kamarátov turistov, veď na prezenčku sa nás zapísalo v richnavskom Hostinci na rázcestí temer 300. Na autobus čakáme temer polhodinku, ale konečne sme na Chválabohu. Zatiaľ sú aj trošku výhľady, a tak dovidíme až na útulňu na Smrekovici.

Po krátkom uvítaní od organizátorov hneď zostra vyrážame. Poniektorí tak kopnú do vrtule, že Makovica len poznamenáva - tam niekde potom ma počkajte.... Nakoniec ale nachádzame spoločné tempo a k vežičke prichádzame pekne všetci pospolu. Pár zahryznutí do chlebíka, pár dúškov čaju a už aj pokračujeme v ústrety šmykľavici na Rajtopíkoch. V tom najsprávnejšom momente nasadzujeme mačky - teda poniektorí, teda tí, čo nevzali z domu mamine, o 4 čísla menšie (však Jerguš). Našťastie, dnes to nie je až také primrznuté a v pohode zdolávame chodník pomedzi skalky. Vyhliadka jedna, vyhliadka 2 a už aj je tu jaskynka a okno. Po povinnej fotke v okne vyliezame za pomoci lana na vrch skalky a rezkým tempom pokrčujeme ďalej. Pelotón vedú Ľubo s Ľudkou, ktorí asi majú v pamäti minuloročné zmeškanie vlaku a dlhé-predlhé posedenie v hostinci. Dnes to chcú určite stihnúť.

Malú pauzičku si dávame v sedle Humenec na desiatu a posilnenie pred výstupom na samotnú Sľubicu. Duško a Janni ani nejedia, lebo sa tešia na šmaľcový chleba s cibuľou. Na Sľubicu vyliezame celkom rýchlo, preto ešte odbočujeme ku krížu. Spoločné foto a už len vrchol. Drevo je nachystané, ale ohník nehorí, zrejme je tu trošku veterno. Povinné foto aj s výhľadom na Spiš, trocha teplého čaju, poniektorí skúšajú účinok sviežeho povetria na svoje polonahé telá, aby sa vzápätí obliekli do suchého.

Prichádza najočakávanejšia časť túry - strmý padák  žľabom v lese. Akosi to dnes ale nie je strmé, ani šmykľavé...až keď sa začína cesta stáčať prudko doľava, zisťujeme, že ideme inakadiaľ - presnejšie novou zvážnicou naokolo. O chvíľu zisťujeme, že sme to obišli a pripájame sa k žľabu až na úplnom spodku...no nič, bolo to pre nás tento rok menej stresové a menej padavo-boľavé. 

Na chlebe so šmaľcom a cibuľou sa určite zastavíme, ale chýba nám tu medovina - ujo včelár je vraj chorý, tak nemohol prísť. Dávame si teda chlebík, poniektorí krajec, poniektorí dva a rekordéri aj tri (nemenujeme...). Ešte si na lúčke zasnežíme a znovu sa galopom vydávame na cestu ďalej. Ešte nie je ani pol 3-tej a už sme v hostinci. Fasujeme účastnícky list, odznak, klobásu cez celú tácku a čaju, koľko hrdlo ráči. Jerguš sa s prázdnym džbánom otáča trikrát. Dobrú pohodu nám nepokazí ani 15 minút meškajúci vlak. Nakoniec sa do Košíc vraciame maďarskými vozňami expresu Rákózi, ktoré si ŽSR takto požičiavajú do flotily osobákov.